Juraj Štofej sa už desať rokov venuje práci s rómskymi deťmi a ich rodičmi. Najprv ako dobrovoľník, neskôr ako koordinátor nízkoprahového centra Mak a v súčasnosti je riaditeľom neziskovej organizácie Centrum Koburgovo. Bol druhým hosťom na PRAK-u, ktorý sa uskutočnil 3. apríla v kníhkupectve na Štefánikovej ulici. Ústrednou témou aprílového stretnutia bola prednáška Iky Kraicovej Ako cigáni ovplyvnili vývoj flamenca a koncert skupiny Romanika s prizvaným hudobným hosťom – gitaristom Robertom Schranzom, ktorý so svojou kapelou Maringotka nadväzuje na odkaz rómskeho jazzového gitaristu Djanga Reinhardta. Django, skladateľ a zakladateľ nového žánru tzv. rómskeho jazzu nazývaného gypsy swing, je prezývka, ktorá v rómštine znamená prebúdzam, budím. Na Praku sme tlieskaním prebúdzali rytmus Bulerias a našich poslucháčov sme aj učili rómsku hymnu Gelem, gelem. Juraj Štofej priniesol fotky, ktorými prezentoval svoju činnosť s rómskymi deťmi. Prinášame rozhovor s ním.

* Kedy a prečo si sa začal venovať práci s rómskymi deťmi?

- Pred desiatimi rokmi som začal pôsobiť v organizácii Úsmev ako dar, ktorá sa venovala najmä práci s deťmi vyrastajúcimi v detských domovoch. V decembri v roku 2004 som sa pridal ku skupine dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli pripraviť mikulášsky sprievod na Coburgovej ulici pre rómske deti. Uvedomil som si, že mnoho z týchto detí, ak sa ich rodinám včas nevenuje pozornosť, je vyňatých z rodín a umiestnených do ústavných zariadení. Preto som od tohto momentu rozšíril činnosť organizácie v Trnave na prácu s ohrozenými deťmi a ich rodinami.

* Tvoja činnosť sa spája predovšetkým s obyvateľmi z Coburgovej ulice v Trnave. Ako sa ti podarilo vybudovať nízkoprahové centrum v tejto lokalite?

- V roku 2006 som prijal miesto koordinátora a sociálneho poradcu v centre Mak, ktoré pôsobilo priamo v sociálne vylúčenom prostredí v Trnave. Na Coburgovu ulicu boli postupne sťahovaní Rómovia z iných častí mesta, neplatiči nájomného, pre ktorých tu mesto Trnava zriadilo byty nižšej kategórie. Veľká časť obyvateľstva bola nezamestnaná, s nízkou vzdelanostnou úrovňou. Mnohí nám hovorili, že sme sa podujali na neľahkú úlohu, že bude ťažké sa medzi nich dostať. Ale keď Rómovia zistili, že sa nad nich nepovyšujeme, povedali si, že tí sú naši. Nesnažili sme sa ich poúčať a cítili sme, že nás prijímajú. Je pravda, že pracovníci centra Mak musia dodnes bojovať o ich dôveru. Mojím pravidlom je, že ak chcem s ľuďmi pracovať, musím byť medzi nimi. Nestačí sa tam ukázať raz za mesiac, treba s nimi žiť. Toto pomohlo aj centru Mak. Boli sme priamo medzi ľuďmi, každý deň sme za nimi chodievali do rodín a vybudovali sme si medzi nimi miesto. Teším sa, že sme rodinám ponúkli činnosti, o ktoré bol veľký záujem.

* Činnosť nízkoprahového Centra Mak sa zameriavala na prácu s deťmi predškolského veku. Čo ťa viedlo k tejto orientácii?

- Mnohí odborníci sú rezignovaní, pretože nevidia žiadne výsledky práce s ľuďmi zo sociálne vylúčeného prostredia. V centre Mak sme si stanovili menšie ciele, napríklad, lepšie pripraviť deti do školy. Takmer žiadne dieťa na Coburgovej ulici v posledných rokoch nenavštevovalo materskú školu. Preto sme sa rozhodli primárne venovať tejto cieľovej skupine. Keď sme deťom vytvorili záujmové krúžky, zistili sme, že rodičia ich chcú dávať aj do materských škôlok. V čase zápisu väčšina rodičov prejavila záujem o navštevovanie materskej školy z dôvodu uvedomovania si významu predškolského vzdelávania. Bohužiaľ, každý rodič videl množstvo prekážok, a tiež výšku nákladov, ktoré návšteva materskej školy rodine prináša. Rodičia uvádzali množstvo dôvodov, ktoré im znemožňujú tieto zariadenia využívať. Napríklad, mysleli si, že keď sú na materskej, nemôžu dať dieťa do škôlky. Niektorí, napriek uvedomovaniu si týchto prekážok, boli odhodlaní prihlásiť dieťa do predškolského zariadenia. Zmobilizovali svoje zdroje, zapojili do toho širšiu rodinu. Problém ale opäť nastal pri stretnutí Rómov s predstaviteľmi škôlky. Preto sme sa rozhodli sprevádzať Rómov do školských zariadení a poskytnúť osvetu rodičom. S viacerými riaditeľkami škôlok v Trnave sme sa dohodli, aby prijali aspoň po jednom dieťati. Vďaka tomu začalo konečne niekoľko detí navštevovať škôlku a zvyšok sme pripravovali do školy v našom centre.

* Čo ťa v roku 2013 viedlo k založeniu novej organizácie – Centra Koburgovo?

V posledných troch rokoch sa veľké množstvo obyvateľov vysťahovalo z Coburgovej ulice. Pozitívom je, že sa na tejto ulici znížila koncentrácia sociálno-patologických javov. Na druhej strane sa vysťahovaní obyvatelia dostali čiastočne mimo dosah organizácií, ktoré predtým monitorovali a riešili ich sociálnu situáciu (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, škola, polícia, občianske združenia a ďalší). Mnohí vysťahovaní obyvatelia sa začali koncentrovať na iných miestach v Trnave. Napríklad, v okolí Zelenečskej ulice sa zvýšil počet bezdomovcov evidovaných charitou v Trnave. Uvedomoval som si riziko vzniku nových a obnovenie starých lokalít s koncentráciou rizikových faktorov – drogy, mafie, prostitúcia, zanedbávanie detí, násilie a kriminalita. Z toho dôvodu som sa rozhodol vytvoriť nové centrum voľného času, ktoré by opäť podchytilo predovšetkým deti v týchto lokalitách. Nová organizácia si prenajala priestory v ubytovni Domov, kde v súčasnosti býva osemdesiat predovšetkým rómskych detí. V tomto prostredí bývajú nielen obyvatelia z Coburgovej ulice, ale aj z iných častí mesta. Prekvapila nás tu oveľa väčšia angažovanosť a záujem rodičov a detí o naše aktivity v porovnaní so situáciou na Coburgovej ulici. Väčšina rodičov je tu zamestnaná a riadne si platia nájomné. Na druhej strane sme sa tu stretli s javom častého popierania a nehlásenia sa k rómskej národnosti. Uvedomili sme si, že ľudia majú strach, aby neboli stigmatizovaní tým, že pochádzajú napríklad z Coburgovej ulice. Preto sa našimi aktivitami snažíme rozvíjať zdravé sebavedomie detí a vedieme ich ku vzájomnej spolupatričnosti medzi sebou a rešpektovaniu inakosti.

* Čomu sa prioritne venujete vo vašej organizácii?

- Keďže naším cieľom je zvýšiť šance detí úspešne sa začleniť do vzdelávacieho procesu, v prvom rade sa snažíme poskytnúť rodičom a deťom informácie o vzdelávacích možnostiach. Na základe predchádzajúcich skúseností zo zápisov do škôl ponúkame rodičom štyri služby: zoznamujeme ich s možnosťou zapojiť dieťa do nízkoprahového centra a do rôzneho typu škôl, sprostredkúvame informácie o zápise detí do škôl a o kritériách pre vstup, sprevádzame deti a rodičov počas zápisu do školy, poskytujeme pomoc pri prekonávaní prekážok súvisiacich s navštevovaním škôl. V rámci toho im poskytujeme bezplatné sociálne a právne poradenstvo. Tento rok sme začali spolupracovať s Centrom pre výskum etnicity, ktoré sa snaží riešiť situáciu stredoškolákov. Cieľom je pomôcť rómskym žiakom, aby školu zvládli a mali tak šancu nájsť si dobrú prácu.

* Ako je podľa vás možné zlepšiť situáciu rómskych detí v Trnave?

- V súčasnosti pôsobia v meste organizácie, ktoré sú nám nápomocné pri hľadaní riešenia situácie našich klientov. Niektoré sa špecializujú sa na prácu s rodinami a deťmi, pripravujú rozvojové a kultúrne aktivity zamerané na predchádzanie sociálno-patologickým javom, venujú sa práci s bezdomovcami, s narkomanmi, prostitútkami. Aby sme mohli efektívnejšie pôsobiť v tejto problematike, je dôležité vytvárať spoluprácu s týmito inštitúciami, ale aj ďalšími, pretože majú výrazný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa našej cieľovej skupiny. Preto sme vytvorili spolu s organizáciou STORM akčnú skupinu pod názvom Pomoc marginalizovaným. Združuje poskytovateľov soc. služieb v Trnave, ktorí ponúkajú svoje služby marginalizovanému klientovi, pod čím my chápeme sociálne vylúčených, ľudí na okraji spoločnosti, ľudí bez domova, užívateľov drog, atď... Naším hlavným cieľom je sieťovanie, hľadanie riešení konkrétnych problémov jednotlivcov a skupín a vytváranie podmienok na spoluprácu na rôznych úrovniach – občan, mesto, tretí sektor. Organizujeme pravidelné stretnutia organizácií venujúcich sa tejto problematike. Na našich stretnutiach sa zúčastnili zástupcovia mesta, vyššieho územného celku, neziskový sektor – napr. Trnavská Charita, Storm, Centrum Mak, Centrum pomoci pre rodinu, Krízové centrum, atď. Snažíme sa motivovať ďalšie organizácie, aby sa zapájali do hľadania riešenia situácie Rómov žijúcich na okraji spoločnosti. Len vďaka systémovým riešeniam je možné urobiť zmenu. No pracovať treba nielen s najmenšími článkami reťaze – s deťmi a rodičmi, ale aj tam, kde sa vytvárajú zákony, na ministerstvách.

* Ďakujem za rozhovor.

Ildikó Kraicová, Romanika