Štatutárna zástupkyňa a predsedníčka Kultúrneho združenia národností a etník Slovenskej republiky a o. z. Multikultúra v nás. Poetka, spisovateľka, dramatička, členka Spolku slovenských spisovateľov. Novinárka, publicistka, členka Slovenského syndikátu novinárov. Herečka (v Trnave detský divadelný súbor Včielka Bzučalka a Ochotnícky divadelný súbor OB Trnava-Kopánka, teraz DISK; televízia, filmy), režisérka (teraz Divadlo poézie Rozhľady a krátke filmy), vysokoškolská pedagogička (Univerzita Komenského v Bratislave a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Katedra rómskej kultúry), dobrovoľníčka. Boba – PhDr. Bohuslava Vargová-Hábovčíková, CSc., narodená 5. 12. 1951 v Trnave, ktorá bude 3. apríla o 19. hodine v kníhkupectve Art na Štefánikovej ulici hosťom druhého PRAK-u streľby trnavskej hudobnej skupiny Romanika do masovej kultúry prostredníctvom Prednášok, Rozhovorov A Koncertov.

Boba, som rada, že si prijala moje pozvanie do Praku. Prečo?

Lebo ste PRAK. Páči sa mi – a nielen mne – vaša streľba z praku do masovej kultúry. Pretože aj ja som strelec. Nielen narodená v znamení strelca. Strieľam si z masovej kultúry. Hlavne tvorbou tej kvalitnej. A to už od svojich detských čias v Trnave.

-Ty si Trnavčanka...

Tvrdá Trnafčanka, hoci od svojich 26-tich rokov bývam v Bratislave. Stále sa do Trnavy vraciam ako do jediného domova, ktorý kedy budem mať.

-Myslíš si, že by kultúra s vysokými umeleckými hodnotami mohla byť masová?

A prečo nie? No akosi sme sa dostali veľmi ďaleko od toho, aby štát podporoval rozvoj umenia a kultúry, aspoň ako-tak, a aby sa zaoberal aj pestovaním umeleckého vkusu, citu, vnímania. Komercionalizácia je takmer všeobecná, takmer všemocná.

-Takmer?

Ale sme tu ešte my. Vy a my, ktorí sa venujeme umeniu. Jeho tvorbe. Aj bez nároku na odmenu vo finančnej podobe. Našou odmenou je tvorba, jej výsledky. Umelecká hodnota vnímaná vnímavými vnímateľmi. Tebe o čo ide v PRAK-u?

-A kto ste vy?

Konkrétne som tu za dve občianske združenia: Multikultúra v nás a Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, ktoré sa popri inom orientujú na umeleckú tvorbu, hlavne v oblasti literárneho, divadelného, filmového a výtvarného umenia. Usporadúvame už 8. ročník medzinárodnej literárnej a výtvarnej súťaže Rozhľady 2014, 4. ročník medzinárodného umeleckého Festivalu Damiana Vizára a iné podujatia. Pozvánky na ne sme tu u vás vyložili. Aj niektoré z našich kníh a časopisov. Od roku 1998 sme ich vydali okolo sedemdesiat. Vydávame aj tri časopisy multikultúrneho charakteru. Bellária, Arkádia a Mišusori/Myš(u)lienka. Bellária je určená priaznivcom mentálneho a duševného zdravia, Mišusori/Myš(u)lienka, humoristický, satirovážny časopis, je venovaný rómskym a znevýhodneným deťom predškolského a školského veku.

-Ktorý z vašich projektoch ti dnes najviac leží na srdci?

Najväčšie potešenie mi robí tvorba krátkych hraných a dokumentárnych filmov, s ktorými aj zožíname medzinárodné úspechy. Napríklad, už po tri roky naše filmy Džezový kohútik; Trhovisko, zdochlo psisko; Syn môj, nechoď do divej prérie... získavajú ocenenia na prestížnom medzinárodnom filmovom festivale krátkych hraných filmov ne/hercov s mentálnym a kombinovaným postihnutím Mental Power Prague Film Festival. Napríklad, Syna môjho sme celého natočili v Trnave, hlavne v staničnom parku a Kamennom mlyne. V tomto roku ideme na medzinárodné filmové festivaly, aj do Zlína, Prahy a do Poľska, Koszalinu a Lódže, s dvoma filmami. Psista futbalista, ktorý sme točili aj v Trnave a Košolnej, a s filmom Hra nielen na vlastnom piesočku, v ktorom hrá aj Romanika.

-A vaše najväčšie problémy?

Momentálne nám najviac chýbajú špičkoví filmoví a divadelní režiséri. Máme totiž aj Divadlo poézie Rozhľady. Hláste sa, hľadajte medzi priateľmi a známymi, veľmi radi uvítame kvalitných, nadaných ľudí. No a typickým problémom občianskych združení sú financie. Chýbajú nám sponzori. Hláste sa, hľadajte medzi priateľmi, známymi, uvítame každého. Aj 20, 100, 300 eur je veľa pre naše projekty, umelecké podujatia, filmy, knihy, časopisy.

-Boba, ty si nielen Trnavčanka, ale aj poetka, spisovateľka, dramatička, herečka, režisérka, novinárka, dobrovoľníčka, pedagogička, atď. Čo je nové v tvojej tvorbe?

Vždy je napokon nejako zviazaná s Trnavou. Vydala som 15 titulov kníh poézie, prózy a drámy pre deti, mládež i dospelých v 19-tich vydaniach, okrem iného aj v českom a rómskom jazyku. Teraz pripravujem do tlače zbierku básní pre dospelých Básne o čase a vine. A veľmi, preveľmi sa teším na seriál dokumentárno-hraných filmov o rómskych umeleckých osobnostiach. Hra nielen na vlastnom piesočku, ktorej ťažiskom je rómska národnostná sebaidentifikácia, predstavuje PhDr. Viliama Zemana, ktorý sa zaslúžil o štandardizáciu rómskeho jazyka, a čo-to hovorí aj o tebe. Ďalšiu polhodinovku máme naplánovanú s Romanikou, čosi sme si už predtočili, nasledujúcu s rómskym folklórnym súborom Khamoro z Myjavy, mienime predstaviť rómskych prozaikov Jána Šándora, Jozefa Kozmu a iných.Há ste sa, hľadajte medzi priateľmi a známymi – a dávajte nám tipy na ďalšie osobnosti, ktoré sa hlásia k svojmu rómstvu. A hláste sa aj vy, sponzori. Medzinárodné a iné filmové festivaly sú pre nás otvorené.

-Ďakujem za rozhovor.

Ildikó Kraicová, Romanika